Rozbor básne A. Feta A: „Jedľa mi rukávom zatarasila cestu“

Rozbor Fetovej básne je mimoriadne dôležitý, pretože odhaľuje hlboké pocity autora, ktoré čitateľ môže cítiť.

Vďaka dielu Anatolija Feta vznikol nový poetický smer - umelecké diela malých foriem. Jeho poéziu možno nazvať čistou a oduševnenou. V jeho básňach nie je miesto pre politiku a sociálne problémy. Svetonázor autora je sprostredkovaný prírodou a láskou.

Rozbor básne A. Feta A: „Jedľa mi rukávom zatarasila cestu“

V dielach A. A. Feta sa venuje významné miesto až texty na šírku. Spisovateľ nikdy neopísal prírodu vo všeobecných farbách. Jemne cítil jej emócie a náladu, čím ju oživoval.

Neskôr sa dielo ruského básnika 19. storočia Anatolija Feta venovalo obrazu krásnej Poľky Marie Lazychovej. Autor mal k dievčaťu veľmi blízko, no kvôli jej ťažkým životným okolnostiam sa rozhodol so svojou milovanou prestať komunikovať. Fet svoj čin dlho ľutoval. Jeho obavy zhoršila smrť dievčaťa v dôsledku požiaru.

Vo Fetových raných básňach môže čitateľ cítiť bezstarostnú a povznesenú náladu autora. Neskoré diela sú preniknuté tieňom horkosti a ľútosti. Obraz Márie Lazychovej napĺňa literárne línie mnohých diel hlbokým významom.
Koncom 19. storočia napísal Anatolij Fet báseň „Smrek mi rukávom prikryl cestu...“. Toto dielo zavŕšilo cyklus už napísaných vyznaní milovanej. Autor zobrazil prchavý moment, v ktorom sa mu podarilo zažiť pre neho želané emócie. Príroda pomáha zdôrazniť emocionálny stres hrdinu.
Stratu blízkeho znášal spisovateľ veľmi ťažko a stala sa príčinou jeho duševných porúch. Básne venované Márii Lazychovej neboli vytlačené za Fetovho života. Preto bolo pre mnohých ťažké charakterizovať jeho zvláštne správanie.
V diele „Yalina mi zakryla cestu rukávom...“ je zmienka o dievčati veľmi rozmazaná. Preto bola báseň pridaná do ďalšej tvorivej zbierky a čitateľovi bola predstavená pred Fetovou smrťou. Pre tých, ktorí nie sú oboznámení s básnikovými životnými pomermi, bude ťažké postrehnúť tajný význam vyslovených slov.
Hlavný dôraz sa kladie na krajinárske texty. Fet sa pri opise prírody snaží sprostredkovať svoje emocionálne zážitky. Obrázky ponurého jesenného lesa sú veľmi blízke nálade autora. Zvädnutá príroda odráža doznievanie básnikovho života. Spálili ho vlastné skúsenosti a výčitky svedomia.
Búrka vetra odráža vnútornú búrku spisovateľa. Stal sa rukojemníkom vlastných myšlienok a emócií. Sám nerozumie tomu, čo cíti: „hlučné, strašidelné, smutné a zábavné...“. Je plná predtuchy o blížiacich sa dôležitých udalostiach, dúfa, že sa stane zázrak. Stále verí v náhodné stretnutie so svojou milovanou. Texty diela možno nazvať intímne.
Použitie literárnych techník robí báseň malebnou. Človek má dojem, že na umelcovom obrázku boli nakreslené rýmované čiary. Autor sa zameriava na každú zložku lesa. Fet veľmi nezvyčajným spôsobom obdaril smrek silným a majestátnym obrazom "...zablokovala mi cestu rukávom."
Autor spomína vietor ako „hlásateľa mosadze“. Tichý, vzdialený zvuk je zdôraznený frázou "Tenko zavolajte na roh." Príroda pre autora nikdy nebola súborom predmetov. Vždy z neho vyžarovali silné, magické obrazy. Ale napriek živosti obrazov je pri čítaní básne smútok a súcit s literárnym hrdinom.
Zvuk sprostredkovaný autorovi sa stáva žiaducou príjemnou správou. Sladké volanie vymaže všetky duševné obavy a naplní ponurú lesnú pustatinu životom. V posledných riadkoch Fet vyjadruje túžbu stretnúť sa so svojou milovanou. Uvedomil si, že už tam nie je, a naďalej žije v nádeji. Tajomné volanie znie mimo čas a okolnosti a priťahuje pozornosť autora.
Fet sa nebojí ísť na stranu večnosti. V novej situácii nachádza východisko z ťažkej situácie. Sušené listy stromov spôsobili túžbu, už ho nemätie. Hrdinovo srdce je naplnené radosťou. Obraz dievčaťa v tejto práci sa stáva šetriacim. Jediným zvukom dokázala rozptýliť všetky pochybnosti a dať na chvíľu dlho očakávaný pocit pokoja a šťastia.
Báseň má svoju jasnú premyslenú štruktúru. Zmena krátkych strof na dlhšie strofy nastavuje pri čítaní zvláštny rytmus, ktorý možno prirovnať k výkyvom vetra alebo nárazovému dýchaniu. Na sprostredkovanie zvukov lesa používa Fet sykavky na vyjadrenie zvuku: "Všetko hučí a hojdá sa, listy sa víria pri nohách."
Hlavnú náladu v básni nastavuje vietor. Je to on, kto sprevádza trápenie autora. Fet vyčleňuje obraz vetra ako jednoslovnú propozíciu, čím zdôrazňuje jeho dôležitý význam v tejto práci. V tak krátkom diele sa Fetovi podarilo zachovať rytmickosť, emocionalitu a rôznorodosť okolitej prírody. Dynamika slov sa postupne zvyšuje. Počiatočná neistota postupne vedie k lyrickému väzeniu.

Fet veľmi talentovane a nenápadne vyjadruje svoje zážitky v básni. Veľmi harmonicky spája prírodné javy a vnútorný stav človeka. Autor sa prezentuje ako tajomný a vzrušujúci cestovateľ životom. Obsah diela možno charakterizovať ako Fetovu anticipáciu vlastnej smrti.

Rok po napísaní básne autor zomrel. Jeho diela dávajú modernému čitateľovi možnosť preniesť sa na chvíľu do atmosféry tajomnej prírody. V každom z opísaných momentov sa odráža celý život. Na jedinečných podujatiach môže každý osláviť niečo, čo je mu blízke a drahé.

Emocionálne možno báseň rozdeliť na dve časti:

Hneď na začiatku diela je autor v zmätku. Svoje pocity sa snaží rozptýliť v okolitej prírode.
V druhej časti sa Fetova nálada dramaticky zmení. Vety s výkričníkmi zdôrazňujú jeho citový výbuch. Vypočuté „volanie medeného zvestovateľa“ rozrušilo jeho dušu a vzalo mu pokoj. Práve táto zmena nálady, obrazov a asociácií vyvoláva zvýšený záujem o túto prácu.

Literárni kritici obdivovali Fetovu prácu. Je veľmi ťažké zachovať sviežosť a mladosť prežívaných emócií počas celého tvorivého procesu. Neprehýbajte sa pod ťarchou sebeckých materiálnych problémov a získajte potešenie z duchovného sveta. Napriek neustálemu využívaniu lyrických tém je každé dielo svieže a nepredvídateľné.

Používanie neštandardných riešení pri písaní dodáva dielam jedinečnú farebnosť a živosť. V stručnej forme je umne podaný hlboký význam a rozmanitosť ľudských pocitov. Práve táto vlastnosť priaznivo odlišuje Fetove básne. Čím menej slov, tým väčší zmysel.

Fetove básne sú plné svetla. Vždy majú zmysel pre krásu okolia. Aby ste mohli vášnivo prezentovať jednoduché veci, musíte mať špeciálny dar. Autor je v súlade s okolitým svetom, a to mu pomáha nájsť novú inšpiráciu. Úprimné zážitky vyjadrené autorom si získali srdcia mnohých čitateľov. Čítanie básní o láske je sprevádzané špeciálnou hudbou.

Veľmi obľúbené boli aj autorkine romance. Duchovné bohatstvo Fetovho vnútorného sveta dobre vyjadrujú jeho slová: „Básnik je vlastne taký človek, ktorý z pohľadu outsidera zjavne vždy vyžaruje život, bez ohľadu na jeho vôľu.“ Autor bral poéziu ako chrám umenia a básnikovi prisúdil úlohu chrámového kňaza.

Životná situácia opísaná v básni „Jedľa mi rukávom zatarasila cestu“ dáva čitateľovi nádej na východisko z každej ťažkej situácie. Nepredvídané okolnosti nás môžu vrátiť do života a navrhnúť správne rozhodnutie. Musíte si vedieť vážiť každý okamih svojho života, aby ste neskôr neľutovali nenávratne stratený čas.