Čo je to deja vu efekt? Čo znamená pojem déjà vu? Kedy a prečo zažívame deja vu?

Prečo zažívame deja vu? Vyskytujú sa takéto výbuchy ako pripomienka účelu duše alebo ide o fyziologický proces mozgu? Prečítajte si o tom viac v našom článku.

Presne takáto situácia už bola raz, tí istí ľudia, rovnaké prostredie, presne tie isté zvuky a vône. Pravdepodobne každý z nás aspoň raz pocítil zdanie efektu „déjà vu“, keď sa realita akoby rozdelila a vyšmykla, no zároveň si s mimoriadnou jasnosťou všimneme, že toto všetko sa nám už stalo. Čo spôsobuje takýto stav - práca podvedomia, fragmenty snov, spomienky z minulých životov alebo porušenie funkcie vnímania informácií?

Ako sa prejavuje deja vu efekt?

• Náhly pocit uznania sa najčastejšie objavuje v najjednoduchšej každodennej situácii. Scéna je vyrozprávaná v absolútne presných detailoch. Zdá sa, že dokonca viete, čo sa stane niekoľko minút dopredu.
• Človek si uvedomuje, že je v takejto situácii prvýkrát, niekedy nepozná partnera alebo nepozná miesto, kde sa ocitol, ale má absolútne pocit, že toto sa mu už stalo. Ale nepamätám si kedy?
• Každý, kto zažil podobný stav, dá za pravdu, že k úžasnému pocitu sa pridáva zvedavosť, ilúzia jasnozrivosti, niečo nepochopiteľné. Zdá sa, že teraz sa stane niečo nezvyčajné, naskytne sa príležitosť oklamať zákony času a priestoru, pozrieť sa do budúcnosti.
• Ale po pár sekundách všetko zmizne a vráti sa do reality, minulosť zostáva nezmenená, budúcnosť je neznáma, skutočnosť je úplne obyčajná.

Čo je to efekt deja vu?

Fenomén náhlej pamäte bol po stáročia predmetom záujmu výskumníkov z úplne odlišných oblastí poznania — medicíny, psychológie, parapsychológie, ezoteriky, exaktných vied. Hoci samotný pojem, ktorý dostal svoj názov podľa slovného spojenia déjà-vu – už videný, sa objavil až v 19. storočí, vedci a filozofi sa tejto záhade zaoberali už od staroveku.

• Niektorí myslitelia verili, že ide o ozvenu spomienok na predchádzajúce životy, iní - o prejav zákona cyklickej existencie.
• Aristoteles v snahe nájsť vysvetlenie z hľadiska vedeckého prístupu tvrdil, že takýto stav je často charakteristický pre ľudí s duševnými poruchami alebo poruchami funkcie mozgu.
• Termín sa prvýkrát objavil v knihe francúzskeho psychológa Emila Boiraca. Ale dlho sa verilo, že nie je možné zaznamenať tento prchavý stav a podrobne ho preskúmať.

Déjà vu je nejednoznačný a niekedy až mystický jav, pretože sa týka nielen pamäte, ale aj jemného sveta ľudských pocitov a emócií. Takýto stav nie je kontrolovaný ani samotným človekom, ani žiadnymi vonkajšími faktormi.

• Podľa moderných štúdií viac ako 95 % ľudí na svete zažilo podobné výbuchy uznania cudzieho človeka. Niektorí opýtaní tvrdia, že sa im to stáva pravidelne, najmä v stave nervového vypätia, podráždenia a stresových situácií.
• Ľudia s genetickou predispozíciou alebo trpiaci duševnou chorobou zažívajú náhle záblesky poznania častejšie ako ostatní.

Ozveny snov

• Zakladateľ teórie psychoanalýzy Z. Freud nepochyboval o tom, že efekt deja vu je stopou zabudnutej alebo nepríjemnej spomienky na silné psycho- emocionálny šok alebo nesplnená túžba. Inými slovami, je to pripomenutie si našich nenaplnených túžob či potláčaných strachov, keď práve prežívaná situácia nachádza odozvu v našom podvedomí.
• Z hľadiska psychológie je účinok déjà vu tiež považovaný v úzkom vzťahu so sférou snov. Táto oblasť výskumu ešte nie je dostatočne preštudovaná. Povaha snov je sama o sebe záhadou.
• Moderní psychológovia veria, že počas spánku ľudský mozog modeluje obrazy, ktoré sú v skutočnosti prežívané alebo premýšľané. Existuje veľa variantov takýchto situácií, z ktorých niektoré sú blízke životu.
• Nie všetky sny si človek dokáže zapamätať, no ich zápletky sú uložené hlboko v našej pamäti a môžu byť vyvolané podobnou spomienkou, ak človek niečo podobné zažije aj v skutočnosti.
• Keďže si človek nepamätá, že sa mu to snívalo, vzniká pocit uznania, akoby sa mu to už stalo. Keď sa človek ocitne v podobnej situácii s tými istými ľuďmi alebo v rovnakom prostredí, môže dokonca nevedome zopakovať svoje činy zo zabudnutého sna a zažiť účinok déjà vu.

Spomienka na minulé životy

Výskumníci v oblasti ezoteriky a parapsychológie veria, že efekt deja vu je výsledkom spomienky na reinkarnáciu. To, čo vyzerá povedome, mohol človek v skutočnosti vidieť alebo zažiť v jednom z minulých životov. Bez ohľadu na to, aký nadprirodzený môže byť tento predpoklad, predstavitelia rôznych odvetví vedeckého poznania v rôznych časových obdobiach sa ho snažili podložiť a dokázať.

• Výskumník Andriy Polyanskyi vo svojich spisoch vysvetľuje, že hypotéza o reinkarnácii duše bola vždy prítomná v tej či onej forme medzi rôznymi národmi, vierovyznaniami a duchovnými smermi. Naše vedomie je schopné preniesť miestne myšlienky a minulé skúsenosti do súčasného života.
• Švajčiarsky filozof Carl Gustav Jung nazval transmigráciu duše genetickou pamäťou – tak sa pokúsil vysvetliť vznik efektu déjà vu z vedeckého hľadiska.
• Hypnoterapeutka Dolores Cannon verí, že energetická pamäť, nazývaná ľudská duša, predpovedá svoju novú životnú cestu pred ďalšou inkarnáciou. Momenty efektu déjà vu sú signálmi o tom, akým smerom sa život uberá.

Patológia funkcie mozgu

Najnovší pokrok v oblasti medicíny odhaľuje podobné interpretácie tohto javu. Vedci dokázali, že efekt deja vu je funkčným zlyhaním mozgu.

• Štúdium mozgových patológií umožnilo neurofyziológom objaviť príčinu náhleho rozpoznania situácie v krátkodobej dysfunkcii jedného z mozgových oddelení, hipokampu, ktorý je zodpovedný za pamäť.
• V dôsledku takéhoto stavu dochádza k narušeniu asociatívnych väzieb medzi spracovaním nových informácií a pamäťou a na krátky okamih vieme, čo nás obklopuje. Keďže oblasť dlhodobej pamäte je v tomto momente aktívna, jej impulz mierne predbieha schopnosť vnímať – stav „rozpoznania budúcnosti“ nastáva niekoľko sekúnd dopredu.
• To je dôvod, prečo déjà vu efekt najčastejšie zažívajú ľudia v stave stresu, psychickej a emocionálnej preťaženosti alebo trpiacich poruchami mozgu.

Časová slučka

Existuje teória časových slučiek na vysvetlenie efektu déjà vu, ktorý sa vyskytuje v každodenných situáciách.

• Ak sa to vníma výlučne lineárne, potom všetko, čo sa už stalo – minulosť, čo sa deje teraz – je skutočné a to, čo sa stane, je budúcnosť. Tento výklad plynutia času nie je úplne správny.
• Napríklad niektoré slová vyslovené nahlas sa nám môžu neustále opakovať v hlave alebo sa nám v pamäti ozýva stratená melódia. Pri príprave na akýkoľvek rozhovor si vopred mentálne pripravíme potrebné frázy.
• Všetky naše činy sú založené na predchádzajúcich skúsenostiach a pokusoch predpovedať budúcnosť. Ukazuje sa, že to neexistuje oddelené vnímanie - je to vždy neoddeliteľne spojené s minulosťou a budúcnosťou.

Takéto fantastické vysvetlenie, ako je predpoklad narušenia v priebehu času, ponúkajú výskumníci fyziky.

• Podľa niektorých výskumníkov čas neplynie lineárne, ale existuje vo viacerých vrstvách. A treba ho vnímať aj realisticky, ako trojrozmerný priestor. To znamená, že všetky udalosti, ktoré sa stali alebo sa stanú, sú vo všetkých časových dimenziách súčasne.
• Efekt Déjà vu nastáva, keď sa vytvorí časová slučka – informácie o nadchádzajúcich udalostiach z budúcnosti sú dostupné v prítomnosti.

Jedna z realít

Za jednu z verzií možno považovať aj existenciu paralelných realít.

• Naša budúcnosť má nespočetné množstvo možností. Každú sekundu robíme nejakú voľbu a vytvárame ten či onen vývoj reality. Napríklad, keď nosíte modré sako, žijete realitu, v ktorej ste v tom saku, nie napríklad zelený sveter.
• Ak sa reality zrazia v rovnakom bode, nastane efekt rozpoznávania. Napríklad v jednej z možností ste si obliekli žlté šaty a išli do kina, no cestou ste stretli kamarátku. V inej realite ste si vyšli večer na chlieb v teplákovej súprave a stretli ste toho istého kamaráta. Udalosti z dvoch možných realít sa prelínali, čo spôsobilo efekt déjà vu.

Práca podvedomia

Ďalšou teóriou je predpoklad, že efekt déjà vu je pripomienkou vlastného multidimenzionálneho životného plánu. Hovorí nám:

• Každý človek je schopný viac.
• Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú životnou cestou s mnohými možnosťami.
• Duša má potenciál na rozvoj, možno ešte skrytý.
• To, čo sa nám zdá byť rozpoznateľné, je jedna z našich vlastných projekcií zabudovaných v podvedomí.

Déjà vu v laboratóriu

Existujú celkom zaujímavé experimenty na reprodukciu účinku déjà vu.

• Účastníkom štúdie ponúkli nejaké zvuky a obrazy a potom ich prinútili zabudnúť na to, čo videli v stave hypnózy.
• Keď sa im znova ukázali rovnaké zvukové a vizuálne podnety, testované osoby aktivovali určité oblasti mozgu a zažili pocit déjà vu.
• Na základe výsledkov experimentu sa dospelo k záveru, že efekt deja vu nie je nový dojem, ale stará, no z nejakého dôvodu zabudnutá spomienka.

Neexistuje však jasné pochopenie príčin deja vu efektu. Nasledujúcu definíciu navrhol Edward Titchener:

Ak niekedy v minulosti došlo k nevedomému alebo neúplnému vnímaniu objektu (situácie) na základe podvedomia, ale nie úplnému, ale Spomienkami sa vytvoril iba fragmentárny obraz, potom, keď sa určité prvky opakujú, spomienka obraz dotvára – dochádza k efektu déjà vu.

Efekt déjà vu je príťažlivý svojou mnohostrannosťou a vedomím, že život nie je až taký odmeraný a jednoduchý – je v ňom niečo viac, nad čím sa treba zamyslieť.

Video: Čo je to déjà vu? Dôvody a tajomstvo deja vu — Čo to je a prečo sa to deje — Účinok déjà vu.