Čo znamená byť morálnou osobou: argumenty pre prácu, esej. Morálka a morálka: porovnanie
V článku nájdete ukážku práce na zamyslenie na tému morálka, morálka a morálna povinnosť človeka.
Frázy „toto je morálna povinnosť“ alebo „taká je morálka tejto bájky“ môžete počuť pomerne často. Čo však zahŕňa pojem morálka v modernej spoločnosti? Čo to znamená byť morálnym človekom?
Čo je morálka?
Hlavnou definíciou morálky je dodržiavanie v spoločnosti vštepeného správania, etických noriem a morálnych princípov. Ale každá spoločnosť má svoje pravidlá a zákazy – ukazuje sa, že morálne princípy môžu byť rôzne.
Morálka je všeobecne uznávaný kódex, ktorý riadi životy ľudí. Zároveň nie sú nikde napísané pravidlá pre také pojmy ako dobro a zlo, dobro a zlo, správne alebo hanebnosť. Takéto predstavy vznikajú spravidla v rodinnej výchove, detských a výchovných skupinách, ktoré sa formujú na základe skúseností získaných v určitých životných situáciách.
- Kresťania a Židia dodržiavajú doktrínu, že morálka, ktorú poslal Najvyšší, je obsiahnutá v 10 prikázaniach.
- Z pohľadu islamu je morálny človek ten, kto napĺňa zákony šaríe. Hlavnou mierou morálky je skutočná motivácia jeho činov – úprimná, sebecká či pokrytecká.
- Predstavitelia rôznych náboženstiev majú teda rôzne názory na princípy morálky.
- Bežnou vecou je, že človek v kultivovanej spoločnosti musí dodržiavať uznávané pravidlá, občianske a morálne zákony. Ale aj toto chápanie morálky je dosť úzke.
Existujú univerzálne ľudské hodnoty vo svete, ktorý nezávisí od zákonov tej či onej kultúry. Sú nevyhnutné pre pokojné spolunažívanie ľudí, ktorí sa líšia náboženstvom, životným štýlom a etickými normami. Medzi takéto hodnoty patrí láskavosť, tolerancia, milosrdenstvo a pomoc núdznym.
- Predpokladajme, že človek dodržiava zákony spoločnosti – neohovára, nehádže odpadky na ulici, nekradne a nezabíja. Dá sa taký človek považovať za morálneho? Veď zároveň vie byť zlý, sebecký a v duši pokrytecký. Vnútorné presvedčenie človeka, skryté pred spoločnosťou, odkazuje na koncepty morálky a slušnosti.
- Základom takýchto vlastností nie je niekým stanovený poriadok, ale vnútorné presvedčenie človeka zostať sám sebou v akejkoľvek situácii. To sú morálne základy, ktoré vám nedovolia konať nečestne, aj keď to nikto nevidí – ani to neodsudzuje, ani nechváli.
Mravná výchova
Morálne vlastnosti človeka sa formujú od raného detstva. Pozorovaním konania dospelých a potom rovesníkov sa dieťa učí chápať pravidlá života, dokáže rozlišovať medzi dobrom a zlom, pravdou a nepravdou, lojalitou a podlosťou, podporou a zradou.
- Morálka sa nedá naučiť v dospelosti - je to vnútorný systém názorov a hodnôt, ktorý určuje každé ľudské konanie.
- Celý život človeka je nevyhnutnosťou neustáleho výberu, od ktorého bude závisieť jeho vlastné blaho a názor ostatných. Veľmi často je ťažké urobiť správnu voľbu, pretože si musíte vybrať medzi ziskovou a čestnou možnosťou.
- O zákonoch cti sa dnes môžete dozvedieť len z historických románov a filmov - mnohé ľudské hodnoty nahradili zákony peňazí, úspechu a moci nad inými ľuďmi.
- Nezáleží na tom, či sa morálne vlastnosti prejavujú maličkosťami alebo vážnymi činmi, od tejto voľby závisí váš život alebo život niekoho iného. Hlavné je zachovať si v duši pocit vlastnej hodnoty a vernosť svojim presvedčeniam – neprispôsobovať sa, neohýbať sa, nehľadať ľahkú cestu.
Ak nevieš ako konať, konaj ľudsky.
Toto slovné spojenie nie je len status zo sociálnych sietí. Zmyslom tohto výrazu je zostať človekom nie preto, aby sme vyzerali lepšie v očiach druhých alebo aby sme si niečo dokázali, ale jednoducho preto, že iná cesta neexistuje.
Čo znamená byť morálnym človekom: príklady z literatúry
- V románe „Vojna a mier“ od L. N. Tolstého stojí Nataša Rostová pred potrebou morálnej voľby, ktorá nebude v spoločnosti odsúdená, ale je len otázkou morálky. Keď obyvatelia opustili obliehanú Moskvu, rodina Rostovovcov mala možnosť vziať si svoje veci. Hrdinka sa musí rozhodnúť - vziať cenné veci alebo dať vozíky na pomoc zraneným vojakom. Hrdinka volí nezištnú pomoc cudzincom. Situácia plnenia morálnej povinnosti ukázala, že pomoc tým, ktorí sú v problémoch, je pre ľudí oveľa dôležitejšia ako materiálne statky.
- Jednou z hlavných myšlienok v diele M. Yu. Lermontova „Hrdina našej doby“ je strata duchovných hodnôt. Hrdina, ktorý stratil svoje duchovné základy, nemôže nájsť pokoj a šťastie. Ak si človek neuvedomuje dôležitosť dobrých skutkov, lásky, priateľstva, nemôže cítiť radosť zo života. Áno, Pečorin, ktorý sa snažil získať od života všetko, odmietol lásku a priateľstvo, čím sa pripravil o šťastie. Jeho hľadanie je bezvýsledné, pretože krátkodobé emócie - jasné romány a vzrušujúce dobrodružstvá nemôžu dať človeku pocit plnosti a zmyslu života. V dôsledku toho sú životné zdroje hrdinu vyčerpané, nevidí nič jasné dopredu a odchádza z tohto sveta, uvedomujúc si svoju chybu.
To je to, čo sa deje dnes, keď sú morálne princípy nahradené obchodnými záujmami a túžbou povýšiť sa nad ostatných akýmkoľvek spôsobom.
